Ako komercia prišla a neodišla

Milé anarchistické spoločenstvo, vy, reťazovo károvaní, dočkáte sa niekedy toho, žeby z rádia Expres zazneli slová „nepredám svoj život“ alebo „ó, moja naivná, nikdy to tak nebude“? To by museli súčasní gagaisti zmeniť repertoár. Keď sme už pri fenoméne Lady Gaga, na nete sa ľahko nájde anketa o jej najbizarnejší kostým. No sociálno psychologické motívy v jej piesňach objaví už málokto. A tak si pohmkávame „ale-ale-chandró“ a „roma ro ma ma, gaga o la la“ a myšlienky tejto zvrátenej dámy už nikto neskúma.


Drahí dlhovlasí, hovorím k vám, čo tričko zoskupenia Sepultura nosíte do školy, do práce, spíte v ňom, sprchujete sa v ňom a celkom prirodzene máte chrapľavý hlas... Prehovorila k vám už Adela, ktorá by oznamovala „Teraz Karolovi z Novej Vsi zahráme Metallicu...“? Musíte si púšťať Slipknot zatvorení v izolovanom priestore, lebo vaše okolie to obťažuje? Metalisti všetkých krajín, spojte sa a prerazte medzi komerciu. Skúste spolupracovať s Timbalandom, zázračným mužom, čo spraví hit aj z ničoho. Možno sa dočkáte, že vás pustia aj na Europe 2...


Vážení prívrženci rovných šiltov, všetci odradu milujúci oldskúl a to, že vás vychovala ulica. Najväčší páni slovenských rádiových éterov nie sú Wu Tang ani Snoop Dogg. Iba Rytmus prišiel na to, ako sa robí biznis. Našiel r´n´b kočku, zjemnil hlas a frázu „už sa to nedá a nedá“ používajú šesťročné deti. Alebo skutočne trápna reklama pre pokec.sk? Darmo, prachy sú prachy a život taký krátky. Oslovovať sa MC, predstavovať sa Martin aka Maťo, hovoriť namiesto „bývam v Žiline“ - „Žilina reprezent“, to dávno nie je iba výsadou raperov. No hudba sa už ťažšie predáva.


Ctené roztancované publikum, nasadíme si biele rukavičky, hvízdame do píšťaliek a čím viac na parkete svietime, tým viac sme in. Odsudzujú vás za Tokyho? Za Buriana? Najtanečnejšia pieseň, ktorú z rádia počuť je Horehornie? A je vám z toho smutno? Mne teda áno. Vyprofilujú sa letné odrhovačky, ktoré hrajú neskôr nonstop, či je leto a či zima. Skutočnej tanečnej hudby je žalostne málo. Nie je pre ňu priestor a neprinášala by toľko zisku ako to, kde sú najkrajšie stromy alebo fakt, že v ľuďoch driemu lavíny.


Nevynechám ani vás, farební hipíkovia, umelci, ktorí chcú čisté umenie, undergroundoví fanúšikovia. Jimmyho Hendrixa nepočuť, Bjork nepočuť, Massive Attack nepočuť. Ale my ich chceme počuť! Chceme sa dozvedať o nových skupinách, o zaujímavých koncertoch, o alternatíve. Slovo „mainstream“ v slovnej zásobe nemáme. Aj napriek tomu nám je nútený z akéhokoľvek rádia dennodenne.



Ponúkam problém, nie riešenie. Škoda, že musíme zapínať internet, keď chceme počuť niečo kvalitné, niečo, čo tej duši naozaj polahodí. Škoda, že sa našej malej zemi neponúka viac vyhranených štýlov. Škoda, že hudba s veľkým H ostáva nepovšimnutá. Škoda preškoda.